Poštípanie hmyzom

V jarnom a letnom období sa ľudia viac pohybujú po prírode a príjemný pobyt im môže narušiť poštípanie hmyzom. Včela, osa, komár, čmeliak, sršeň a kliešť a ostatné zanechávajú v mieste bodnutia jed, ktorý v organizme niektorých ľudí  vyvoláva búrlivé negatívne reakcie. V jednom poštipnutí sa dostane do organizmu 0,5 až 2,05 ml jedu.

Aký poznáme otravný hmyz ?

Včely  a čmeliaky – patria k menej agresívnym blanokrídlovcom. Bodnú nás iba v prípade, ak sa cítia ohrozené. Problémom je včelie žihadlo, ktoré má tvar ostnatej harpúny, a preto ho nie je možné po vpichnutí len tak vytiahnuť. Bodnutie čmeliakom je veľmi zriedkavé.

Sršne a osy – patria k agresívnym druhom s iným typom žihadla, ktorý im umožňuje bodať viackrát. Úmrtia ľudí na alergickú reakciu po bodnutí osou sú 3 až 4 krát častejšie, ako smrť po uhryznutí jedovatým hadom.

Komáre – Vo svete existuje 3 000 rôznych druhov komárov, na Slovensku 50. Aj keď sú ich bodnutia nepríjemné, alergická reakcia je pomerne zriedkavá. Ak sa už náhodou objaví, najčastejšie ide o lokálny opuch, modriny, žihľavku, bolestivé hrčky po tele či opuch podkožného tkaniva. K najohrozenejším patria ľudia so slabšou imunitou a malé deti.

Kliešte – Najčastejšie sa na nás zachytia pri prechádzke trávnatým územím (nezvyknú padať zo stromov). Živia sa krvou a ich zahryznutie do pokožky a následné výlučky môžu vyvolať alergickú reakciu, ale nie je to časté. Problémom je najmä to, že prenášajú zákerné ochorenia, ako napr. kliešťovú encefalitídu a lymskú boreliózu.

Poštípanie včelou alebo osou

Poštípanie včelou alebo osou môže u postihnutej osoby vyvolať veľmi široké spektrum ťažkostí, vznikajúce na podklade toxických účinkov jedu hmyzu i alergickej reakcie na jeho rôzne zložky.  Pre správnu liečbu je dôležité rozpoznať, o aký druh reakcie po bodnutí hmyzom ide. Všeobecne môžu nastať dva typy prejavov: nealergická reakcia, vyvolaná pôsobením nízkomolekulárnych látok účinkujúcich na cievy a alergická reakcia, spôsobená proteínmi indukujúcimi špecifické IgE protilátky.

Alergia na jed hmyzu je špecifická tým, že môže vzniknúť aj u ľudí, ktorí inakšie nie sú alergici či astmatici. Avšak silnejšia alergická reakcia je pravdepodobnejšia u ľudí s ďalším alergickým ochorením. Po bodnutí preto pozorne sledujme vznikajúce reakcie. Pokiaľ sa objaví iba drobný lokálny opuch a svrbenie v oblasti bodnutia, ide o nealergickú reakciu, ktorá je prirodzenou pre každého človeka. Slabá bolesť by mala ustúpiť do 24 hodín. Ak človek prekoná už raz celkovú reakciu je potrebné urobiť zásadné opatrenia. Keďže odstránenie alergénu nie je možné zabezpečiť, pacient musí byť informovaný o včasnej a účinnej samoliečbe a mal by byť vybavený preukazom s uvedením diagnózy alergie na včelí alebo osí jed a s návodom ako postupovať v prípade poštípania hmyzom. Tiež musí byť vybavený osobným pohotovostným balíčkom. Platí, že čím rýchlejšie alergická reakcia nastupuje, tým je závažnejšia. Pri takýchto príznakoch je nevyhnutné ihneď uložiť postihnutú osobu do stabilizovanej polohy a zavolať rýchlu lekársku záchrannú službu.

 

Alergické reakcie sa vyskytujú  už niekoľko minút po poštípaní, závažnosť reakcie sa klasifikuje do 5 stupňov.

  1. Ťažká lokálna reakcias nadmerným opuchom až veľkosti mužskej dlane
  2. Ľahká celková reakcias generalizovanou žihľavkou, svrbením na celom tele a nevoľnosťou
  3. Mierna celková reakcia– s príznakmi opuchu mäkkých tkanív tváre, pocitu úzkosti v hrudníku s napínaním na vracanie, so závratmi a bolesťami brucha
  4. Ťažká celková reakcia– všetky predošlé príznaky aj s pocitom sťaženého dychu s ťažkým prehĺtaním, zachrípnutím, zastretým hlasom, omámenosťou a strachom zo smrti
  5. 5. Anafylaktický šok– všetky predošlé príznaky s modrými perami a prstami rúk, s poklesom krvného tlaku s kolapsom, s pomočením a bezvedomím.  Anafylaxia je život ohrozujúca, rýchla a ťažká alergická odpoveď organizmu, ktorá nastane,  ak je osoba vystavená alergénu alebo látke vyvolávajúcej alergiu, na ktorú je precitlivelá. Táto reakcia je spôsobená vstupom príslušného alergénu do krvného riečisťa s následným uvoľnením súhrnu chemických látok. Asi 5% populácie reaguje na poštípanie hmyzom, pričom k anafylaktickej reakcii dochádza až pri druhom až treťom kontakte.

Klinické príznaky – sa objavia veľmi rýchle, pričom maximum dosahujú za 3-30 minút po styku s alergénom.  K následnej reakcii môže dôjsť v rozmedzí od 1 do 8 hodín.

Kliešť obecný

Kliešte sa nachádzajú najmä v tráve, nízkych krovinách, v listnatých a miešaných stromoch. Ich najväčšia aktivita je v mesiacoch apríl – október.  Tieto “zvieratká” však nie sú iba malou nepríjemnosťou, za ktorú by ste ich mohli považovať, kým ich zo svojho tela neodstránite. Prenášajú aj dve závažné ochorenia, ktorých prenášačom v prírode je Kliešť obecný (Ixodes ricinus). Sú to kliešťový zápal mozgu a Lymská borelióza.

Výskyt kliešťa v prírode a jeho uchytenie na človeka

Nachádzajú sa v nízkych porastoch, na spodnej strane listov. Ak sa človek o list obtrie, kliešť na neho prebehne a nájde si na tele miesto, kde sa prichytí.  Ohrozené sú najmä teplejšie miesta s jemnejšou kožou, napríklad pod pazuchami, pod kolenami, na krku, v slabinách, za ušami a v hlave vo vlasoch.

Ochorenia spôsobené kliešťami:

Lymská borelióza – u zhruba 60-80% pacientov sa objavuje po 3-32 dňoch červená škvrna, ktorá sa zväčšuje a uprostred bledne. Treba okamžite vyhľadať lekára, pretože ak chorobu neliečite, hrozí po niekoľkých rokoch ochorenie kĺbov a nervov.  Mierny klinický priebeh, prejavujúci sa šíriacim sa začervenaním kože s blednúcim stredom a len v ojedinelých prípadoch aj ako zápaly kĺbov, prípadne aj inej časti pohybového aparátu, či nervového systému a vo väčšine prípadov aj takmer žiadne bolestivé, či iné prejavy choroby vedú k tomu, že chorí nevyhľadajú lekárske ošetrenie a ochorenie sa zistí až po niekoľkých rokoch, keď sú postihnuté už aj iné dôležité orgány tela s dôsledkami, ktoré sa môžu prejaviť aj po niekoľkých rokoch.

Prevencia lymskej boreliózy je, oproti predchádzajúcemu ochoreniu oveľa zložitejšia, nakoľko zatiaľ nie je proti nej k dispozícii očkovacia látka. Najúčinnejším preventívnym opatrením pred ochorením na obe ochorenia je dôsledná ochrana pred poštípaním kliešťom. A ak už dôjde k poštípaniu kliešťom, je dôležité ho čo najrýchlejšie odstrániť a dezinfikovať poranené miesto. Ani tieto úkony však nemusia zabrániť infikovaniu rany, preto je veľmi dôležité sledovať svoj zdravotný stav počas obdobia cca 3 týždňov a s každou zmenou zdravotného stavu – horúčka, začervenanie v mieste poranenia, s chrípkovými príznakmi, alebo inými prejavmi choroby, navštíviť lekára. Je dôležité včas ho rozpoznať, pretože liečba antibiotikami v tomto štádiu je veľmi úspešná. Na priebeh boreliózy má vplyv aj imunitný systém, preto sa choroba u niekoho rozvinie, u iných sa zlikviduje už v počiatočnom štádiu. Samotné prekonanie ochorenia však nezanecháva proti nemu imunitu. Borélií je niekoľko druhov, takže človek sa pri najbližšej príležitosti môže infikovať opäť.

Kliešťová encefalitída –  Obyčajne prebieha v dvoch etapách. Prvá sa prejavuje ako ľahká chrípka s črevnými ťažkosťami a nechutenstvom. Trvá približne 4 dni. Potom nastupujú vysoké teploty, vracanie, stuhnutie šije a podobne. Postihuje centrálny nervový systém, a teda aj klinický priebeh ochorenia je vážny, často sa končiaci smrťou. Ochorenie vzniká najčastejšie niekoľko dní (7-14) po poštípaní kliešťom, alebo po vypití neprevareného kozieho mlieka. Choroba môže mať trvalé následky ako obrna, dokonca môže skončiť smrťou. Prevenciou je očkovanie.

Ako správne vybrať kliešťa ?
Treba zvoliť čo najšetrnejší postup. Najjednoduchšie je ho čo najskôr potrieť mydlovou vodou, v žiadnom prípade nie olejom, či krémom. Obsahuje látku, ktorá by ho začala dusiť a dávením by mohol do organizmu preniesť infekciu. Dusenie hrozí aj pri iných neopatrných postupoch. Vhodné je prichytiť kliešťa čo najbližšie pri koži a kývavým pohybom vytiahnuť, napríklad pomocou pinzety alebo klieštikov. Nemali by sme ho vyberať holými rukami. Ak je väčší, môže prasknúť a človek, ktorý s ním manipuluje, sa infikuje napríklad cez nenápadnú ranku na koži. Miesto, kde bol kliešť prisatý, treba dezinfikovať. Ak sa ho nepodarí vybrať celého, zvyšok treba odstrániť s pomocou odborníka. Nesmie sa vytláčať, lebo by mohlo dôjsť k porušeniu tkaniva a zaneseniu infekcie. Po bezproblémovom vybratí kliešťa nie je vyhľadanie lekára potrebné.

Na vyberanie kliešťov sa predávajú viaceré špeciálne pomôcky v tvare klieštikov, lopatiek s výrezom ako na kladive na vyberanie klincov alebo slučky. Pri každej pomôcke je návod. Na záver ranu vždy dezinfikujeme. O správnom vybratí kliešťa sa vieme presvedčiť lupou, keď vidíme jeho dlhý tenký chobôtik ako trčí z hlavičky. Hlavičku vieme vybrať ihlou ako triesku, no odborník na chirurgii je istejší.

Ďalšia nesprávna „zaručená“ metóda je priložiť na kliešťa vatový jemne navlhčený tampón a niekoľkokrát na koži zakrúžiť a kliešť je vonku. Naozaj je, no takto ho väčšinou vylomíme. Jeho „skoba“ zostane v koži, kde sa opuzdrí a vytvorí sa malá hrčka.

 

 

Ochrana precitlivelých ľudí pred hmyzom

  • treba sa vyhnúť rýchlym pohybom a panike
  • čierne a pestrofarebné látky  hmyz priťahujú
  • v prírode je vhodné nosiť dlhé rukávy, dlhé nohavice a pevné topánky
  • v prírode je vhodné používať repelenty
  • nie je vhodné používať parfémy, voňavé krémy na opaľovanie, šampóny a laky na vlasy
  • nie je vhodné konzumovať potraviny a sladkosti v prírode, zdržiavať sa v blízkosti prezretého spadnutého ovocia, zvyškov potravín a košov na odpadky
  • nápoje je odporučené vždy prikrývať, prehltnutá osa môže byť životu nebezpečné
  • pri jazde na motorke a bicykli nosiť prilbu a rukavice
  • nechodiť na boso
  • je vhodné používať ochranné sieťky na oknách a dverách,  elektrické odparovače, spraye, insekticídne špirály, chemické či ultrazvukové odpudzovače.

Prevencia pred poštípaním hmyzom:

Každý, kto po poštípaní iným hmyzom prekonal závažnejšiu alergickú reakciu, by mal bezodkladne konzultovať svoj stav s alergológom. Každý, kto je alergický na bodnutie hmyzom by mal totiž v sezóne ( od jari do jesene ) vždy nosiť so sebou balíček prvej pomoci – pohotovostný balíček so zachraňujúcimi liekmi, pričom tento balíček možno získať v lekárni na predpis a nachádzajú sa v ňom tieto lieky:

  • celkové antihistaminikum
  • kortikosteroid v tabletkách
  • adrenalínové pero-Epipen
  • Ventolín spray na roztiahnutie priedušiek

Vhodnou prevenciou pri alergii na včelu alebo osu je špecifická alergénová imunoterapia u alergológa počas zimnej sezóny. Je to jediná liečba, ktorá lieči samotnú príčinu alergických ochorení a je to vlastne zásah do samotnej podstaty ochorenia. Pacientovi postupne pridávame alergén, ktorý mu zapríčiňuje najväčšie ťažkosti, od najnižšej koncentrácie po najvyššiu a organizmus si vytvára vlastné protilátky proti alergénu. Dosahuje až 97 %-nú úspešnosť.  Jej nevýhodou je len dlhodobý priebeh terapie /3-5 rokov/.

Liečba 

pri miestnej reakcii

  • odstránenie žihadla včely pinzetou, bodnuté miesto potrieť slanou vodou, dezinfekčnou  tinktúrou  alebo kolínskou vodou – tým bude nebezpečie infekcie menšie
  • priložiť ľadový alebo alkoholový obklad
  • pri pichnutí do krku alebo do úst treba hneď cucať kúsok ľadu alebo si dať do úst studenú   lyžicu a potom čo najrýchlejšie treba vyhľadať lekársku pomoc
  • je vhodné natrieť miesto poštípania Fenistil gelom, pri väčšej reakcii  kortikoidnými krémami
  • prípadne podať celkové antihistaminiká
  • homeopatikum – APIS 30CH – liek na poštípanie hmyzom, kde vzniká silná reakcia – napr. poštípanie včelou s následným opuchom, sťaženým dýchaním až sklonom k anafylaktickému šoku.

pri celkovej reakcii – 1.pomoc pre pacienta

  • vodorovná poloha so zvýšenou polohou dolných končatín
  • antihistamiká – podľa ordinácie ošetrujúceho lekára
  • kortikoidy – podľa ordinácie ošetrujúceho lekára
  • adrenalín – injekcia Epipen – blokuje účinky chemických mediátorov a zastaví príznaky anafylaxie
  • bronchodilatácia – beta-2 sympatomimetiká – na rozšírenie priedušiek pacienta

!!!!! a čo najrýchlejšie previezť do nemocnice