BlogCLASSIC LIST
Poznáme vrodené poruchy imunitného systému /primárne/, ktoré sa často prejavujú už v skorom detskom veku. Sú výsledkom rôznych genetických defektov, ktoré oslabujú niektoré časti imunitného systému, ako sú napr. biele krvinky, protilátky….. Pacienti s primárnou poruchou imunity sú náchylní na časté a opakované infekcie, ktoré mávajú častejšie závažnejší priebeh a dlhšie trvanie ako u zdravých ľudí. Je potrebná niekedy až celoživotná liečba, napr. pravidelné dopĺňanie /substitúcia/ imunoglobulínov, alebo iné podporné liečebné postupy.
Častejšie sú získané poruchy imunity /sekundárne/, ktoré vznikajú v dôsledku iných zdravotných ochorení, alebo vplyvom rôznych vonkajších faktorov /napr. dlhodobý stres, dlhodobé užívanie niektorých liekov, akútne vírusové infekcie, autoimunitné ochorenia, nádorové ochorenia, dlhodobé chronické ochorenia …../. Sekundárne poruchy imunity vznikajú veľmi často u pacientov, kedy je výrazné oslabený /unavený / imunitný systém. Je potrebné zabezpečiť podporu /aktiváciu/ imunity , za účelom zlepšenia celkovej imunitnej funkcie, prevencie pred ďalšími infekciami, zlepšiť celkovú kvalitu života človeka.
Ochorenia s poruchami imunity vyžadujú úzku spoluprácu s mnohými ďalšími odbornými lekármi, pre zabezpečenie komplexnej zdravotnej starostlivosti.
Histamínová intolerancia (HIT) alebo neznášanlivosť histamínu, môže byť trvalá, ktorou trpí cca 2 % populácie, alebo prechodná. Za túto formu sú zodpovedné potraviny s vysokým obsahom histamínu, alebo tie, ktoré sú spúšťačom nadmerného uvoľňovania histamínu, príp. látok blokujúce funkčnosť enzýmu diaminooxidáza / DAO/.
„Nepriateľské“ potraviny:
Časté chorobné prejavy HIT:
Ako prednostná metóda v terapii HIT sa odporúča eliminačná diéta – vedome sa vyhýbať konzumácii jedlám a nápojom, ktoré obsahujú veľa histamínu, alebo ho môžu v tele uvoľňovať, spolu s vysadením liekov, ktoré uvoľňujú histamín
+ odkaz na https://histapp.sk/histapp-aplikacia/
Alergia je nežiaduca, prehnaná reakcia na látku, ktorá u väčšiny ľudí nevyvoláva nijaké ťažkosti. Každá látka zapríčiňujúca takúto reakciu sa nazýva alergén. Medzi najbežnejšie a najčastejšie alergény patria pele, roztoče, plesne, alebo aj potraviny. Ide o progresívne ochorenie, ktoré pokiaľ nie je včas a správne liečené, môže sa zhoršovať a komplikovať. Výskyt alergických ochorení v posledných rokoch stúpa. Nepoznaná a neliečená alergia môže viesť k chronickým stavom s trvalými následkami. Alergia sa sama od seba nevylieči. Môže sa objaviť v ktoromkoľvek veku – v detskom veku, v dospelosti, ale aj v starobe.
50 až 80 % rizika vzniku alergie tvorí dedičnosť. Dedí sa predovšetkým predispozícia alergicky reagovať. Tejto vrodenej náklonnosti k riziku vzniku alergie hovoríme atopia. Na Slovensku cca viac ako polovica ľudí v sebe nosí gény pre alergiu, pričom až u tretiny ľudí sa v priebehu života alergické ochorenie aj prejaví. Viac ako milión ľudí žije s peľovou nádchou, približne 250 000 ľudí s astmou a cca 500 000 ľudí s alergickou kožou. Rozšírenie alergií nie je dané len genetickými faktormi, ale hlavne zmenami vonkajšieho prostredia a životného štýlu. Existujú dve základné hypotézy, ktoré hovoria o tom, ako vonkajšie prostredie ovplyvňuje výskyt alergií a opakovaných infekcií dýchacích ciest.
V prvom rade sú to nové rizikové faktory, často označované ako „západný štýl života“. Patrí sem napríklad vplyv domáceho a pracovného prostredia, interiérov bytov a budov, kde trávime 95 % svojho života, znečistenie vonkajšieho prostredia, aktívne aj pasívne fajčenie a výživové návyky. Na druhej strane, k zvýšenej vnímavosti pre vznik alergického ochorenia a recidivujúcich infekcií dýchacích ciest vedie (podľa hygienickej hypotézy) absencia ochranných faktorov typických pre starší, tradičný životný štýl.
Na nárast počtu alergických ochorení paradoxne vplýva aj vyššia sterilita domácností, menší počet detí v rodinách či prehnaná a neraz zbytočná liečba antibiotikami. To všetko znižuje stimuláciu imunitného systému a spôsobuje tak nárast alergií. Dnes už vo svete prevláda názor, že pokiaľ deti vyrastajú v prostredí, kde prirodzene prichádzajú do kontaktu s alergénmi (to je prostredie typické pre hospodárske dvory a deti na dedinách), dostatočne sa stimuluje imunitná odpoveď a je zreteľný tiež nižší výskyt alergií.
Nadmerná liečba antibiotikami nielenže pôsobí nepriaznivo na stimuláciu imunitného systému, ale narúša aj bakteriálnu flóru v čreve, pričom črevná sliznica je jedným z najdôležitejších faktorov imunitného systému pri rozvoji alergie.
Alergia nie je ochorenie jedného orgánu, ale ochorenie celého tela a môže prechádzať z jedného systému na druhý. Nos a oči sú časti tela, ktoré alergia postihuje najčastejšie. Príznaky alergického ochorenia môžu byť celkové a lokálne. Celkové príznaky sa prejavujú najčastejšie pod obrazom chronickej únavy, ospalosti, nesústredenosti, porúch spánku a koncentrácie, nervozity, podráždenosti, zvýšených teplôt nejasnej príčiny, útlmu čuchu a chuti, opakovaných bolestí hlavy a hrdla. U detí aj pod obrazom hyperaktivity až agresivity.
Na alergické ochorenie je potrebné vždy myslieť pri opakovaných infekciách horných dýchacích ciest, hlavne nádchach, zápaloch prínosových dutín a zápaloch hrdla. Naopak lokálne príznaky alergického ochorenia vychádzajú z postihnutých tkanív. Pri postihnutí dýchacích ciest sa rozvíja najčastejšie vodnatá nádcha, kýchanie v salvách, svrbenie nosa a očí, slzenie očí a zápal spojiviek, upchatý nos, suchý a dráždivý kašeľ, chrapot, škrabanie v hrdle, pocity zatekania hlienov v hrdle, dychová tieseň, tlak na hrudníku (alergická nádcha, astma).
Pri postihnutí kože sa rozvíjajú najčastejšie rôzne vyrážky, pupienky, ekzémy, svrbenie a pálenie kože, opuchy, trhlinky (atopická dermatitída, kontaktná dermatitída). Postihnutie čriev zas najčastejšie sprevádzajú bolesť brucha, hnačka, zápcha, nadúvanie, pálenie záhy, zápach z úst, vracanie (potravinová alergia).
Príznaky celkové aj lokálne sa môžu rôzne kombinovať. Pretrvávajúci neliečený alergický zápal môže spôsobovať rozširovanie alergického zápalu do ďalších orgánov (vývin astmy pri neliečenej alergickej nádche) a taktiež predstavuje veľké riziko komplikácií (vývoj nových alergií – zvýšenie množstva alergénov, na ktoré alergik reaguje alergickou reakciou). Alergická nádcha a ekzém sa považujú za významné rizikové faktory pre vznik astmy. U dospelých má každá druhá astma alergický pôvod. U detí je až 85 % astmatických ochorení zapríčinených alergiou.
Dnes je známych okolo 20 000 látok spôsobujúcich alergiu, ale až 90 % všetkých alergických ochorení zapríčiňujú pele, roztoče, plesne, srsť zvierat, blanokrídly hmyz a potraviny.
Zo vzdušných (respiračných) alergénov sú najčastejším vyvolávateľom alergických ochorení peľ stromov, tráv, obilnín, burín, kvetín. Peľovú sezónu možno v našich podmienkach rozdeliť na tri hlavné obdobia, a to skoré jarné obdobie s peľom stromov (február až apríl), neskorá jar a leto s peľom tráv a obilnín (apríl až júl), leto a skorá jeseň s peľom burín, kvetín (júl až október).
Zo stromov je najsilnejším alergénom peľ jelše, liesky, brezy, hrabu, buku, dubu a jaseňa. Z tráv a obilnín je najsilnejším alergénom peľ mätonohu, timotejky, kostravy, lipnice, reznačky, raže. Z bylín je najsilnejším alergénom peľ paliny, ambrózie, púpavy, mrlíka, žihľavy, múrovníka. Najväčšiu skupinu ľudí s peľovou nádchou tvoria alergici na peľ tráv. Druhou skupinou ľudí s alergickým ochorením sú alergici na roztoče. Alergickú reakciu spôsobujú roztoče (mikroskopické článkonožce podobné kliešťom), žijúce najčastejšie v domácom prachu a lôžkovinách. Prítomné sú aj v závesoch, čalúnených pohovkách, kobercoch a plyšových hračkách. Roztoče sa živia šupinami a kožným odpadom z ľudského tela, preto sa im najlepšie darí v posteliach, kde majú vhodnú teplotu, vlhkosť a dostatok výživy, najlepšie pri teplote 18 – 27 °C a vlhkosti menšej ako 70 %.
Jeden gram prachu z postele môže obsahovať 2 000 až 15 000 roztočov. Roztoče spôsobujú prejavy alergickej nádchy, ekzému až astmy. Príznaky alergie sú prítomné celoročne, no zhoršovať sa môžu na jeseň a v zime, keď sa kúri. Typické sú ťažkosti najmä ráno po prebudení, hlavne upchatý nos, výtok z nosa, kýchanie, slzenie, svrbenie kože a suchý kašeľ. V nadmorskej výške nad 1 200 m n. m. sa roztoče nevyskytujú, preto sa alergikom na roztoče odporúča horská klimatická liečba.
Alergia na plesne je alergiou na spóry vláknitých húb, ktoré sa vzduchom šíria podobne ako peľ, sú voľným okom neviditeľné a najčastejšie vyvolávajú alergickú nádchu a astmu. Príznaky alergie sú prítomné celoročne, najviac však na vrchole leta a na jeseň pri teplom a vlhkom počasí. Riziko plesní predstavujú najmä staré byty a chalupy.
Ďalším zdrojom agresívnych alergénov sú domáci miláčikovia. Hlavné zvieracie alergény sa nachádzajú priamo v srsti zvierat, ale aj v slinách, moči, maze, šupinách, perí a krvnom sére. Najsilnejšie alergény má kocúr, no silné alergické reakcie vyvolávajú i mačky, kone, psy a malé hlodavce ako morča či škrečok.
Alergia na vtáky je väčšinou nepriama, pretože najsilnejším alergénom vtákov sú roztoče prítomné v perí. Väčšina ľudí sa alergizuje priamym stykom s vlastným domácim zvieraťom. Alergiu však môže vyvolať aj nepravidelný, príležitostný kontakt so zvieraťom, prípadne s ľuďmi, ktorí zvieratá chovajú.
Terapia alergického syndrómu dýchacích ciest je komplexná a zahŕňa u rinitídy, ako aj bronchiálnej astmy rovnaké základné zložky. Eliminačné opatrenia môžu byť veľmi účinné u alergického typu obtiaží, a to najmä v počiatočnom štádiu, kedy ešte nie je rozvinutá nešpecifická hyperreaktivita. U niektorých alergénov je ale ich eliminácia nemožná alebo veľmi náročná pre pacienta i jeho okolie.
Alergénová imunoterapia (AIT) je zatiaľ jediná používaná liečba, ktorá je schopná zvrátiť priebeh ochorenia. Ide o podávanie kauzálneho alergénu v postupne stúpajúcich dávkach do dosiahnutia dostatočnej kumulatívnej dávky za účelom zmeny reakcie imunitného systému alergického jedinca, čiže o navodenie tolerancie alergénu. Klinická skúsenosť posúva jej indikáciu do včasnejších štádií ochorenia a hlavným argumentom je, že AIT nelieči rinitídu alebo bronchiálnu astmu, ale alergiu systémovo.
Klinické štúdie poukazujú na vplyv AIT pri redukcii eozinofilného zápalu, prevencii rozšírenia senzibilizácie na ďalšie alergény, prevencii vzniku bronchiálnej astmy u pacientov s alergickou rinitídou, pri zmiernení symptómov astmy a rinitídy zároveň s redukciou liekov a pretrvávajúci efekt aj po jej ukončení. Jej nevýhodou je, že nie je v žiadnom prípade vhodná pre všetkých pacientov.
Alergickú nádchu liečime dlhodobo a používame lieky protizápalové v kombinácii s úľavovými. Najčastejšie používané lieky sú H1-Antihistaminiká. Užívajú sa iba jedenkrát denne, čo je veľkým benefitom pre pacientov (napr. loratadin, prípadne cetirizin). Pri výraznom upchatí nosa spôsobenom opuchom sliznice používame kortikosteroidy (KS). Sú to v súčasnosti najúčinnejšie liečivá v liečbe chronickej nádchy a astmy, a to práve pre svoj široký protizápalový účinok.
Vzájomnú prepojenosť chronickej nádchy a astmy nám dokazuje aj efekt topických steroidov podávaných do nosa pri znížení bronchiálnej hyperreaktivity. Ďalším liekom sú blokátory leukotriénových receptorov – tzv. antileukotriény, určené primárne na liečbu prieduškovej astmy. Leukotriény sú však univerzálnym zápalovým mediátorom s mimoriadnym významom pri alergickej zápalovej reakcii v celých dýchacích cestách. Viaceré štúdie potvrdili účinnosť antileukotriénov v liečbe najmä sezónnej alergickej nádchy spojenej s prieduškovou astmou.
Treba si najmä uvedomiť to, že vlohy k alergii a astme sú celoživotné. Zo strany pacientov to chce spoluprácu a pochopenie toho, že ani subjektívne dobrý stav ešte neznamená, že môžu liečbu sami predčasne ukončiť. Dnes už máme k dispozícii veľmi presné diagnostické nástroje, ktorými prakticky každému pacientovi dokážeme ušiť liečbu na mieru. Stav pacienta bude dlhodobo stabilizovaný, a on sa postupne buď celkom zaobíde bez liekov, alebo ich bude užívať minimálne či v dlhších časových intervaloch.
Peľový kalendár je celoročný prehľad obdobia kvitnutia najčastejších rastlinných alergénov. Doba kvetu jednotlivých rastlín je ale závislá od počasia. Preto presnejšie informácie poskytuje aktuálne peľové spravodajstvo.
Alergénová imunoterapia (AIT) je účinná liečba alergií, ktorá môže výrazne zlepšiť kvalitu života alergikov. Prinášame vám odpovede na najčastejšie otázky, ktoré sa týkajú užívania AIT u detí aj dospelých.
Čo robiť, ak zabudnete užiť AIT?
Tablety: Ak zabudnete užiť tabletku, môžete si ju vziať neskôr počas dňa, ale nikdy neužívajte dvojnásobnú dávku, aby ste nahradili vynechanú dávku.
Kvapky: Rovnako neužívajte dvojnásobnú dávku. Pokračujte v liečbe nasledujúci deň zvyčajnou dávkou.
Vynechanie viac ako 7 dní (SLIT AIT): Pred ďalším užitím kontaktujte svojho lekára.
Vynechanie injekcie (SCIT AIT): Ak ste zabudli prísť na dohodnutý termín, kontaktujte lekára čo najskôr.
Kedy AIT dočasne prerušiť?
Liečbu so SLIT AIT (sublingválnou formou) je potrebné dočasne prerušiť v týchto prípadoch:
Závažný zápal v ústnej dutine (vriedky, afty, kandidóza)
Ranky v ústach (krvácanie ďasien, poranenia od strojčeka, paradentóza)
Po chirurgickom zákroku v ústach (extrakcia zuba, vypadnutie mliečneho zuba)
V týchto prípadoch pokračujte v liečbe až po úplnom zahojení ústnej dutiny.
Je potrebné prerušiť AIT pred očkovaním?
Injekčná forma (SCIT AIT): Odporúča sa dodržať 7-dňový interval pred a po očkovaní. Niektoré typy vakcín môžu vyžadovať odstup 2–4 týždne podľa druhu očkovacej látky. Injekcia AIT a vakcína by sa nemali aplikovať do rovnakej oblasti lymfatických uzlín.
Tablety/kvapky (SLIT AIT): Vakcináciu je možné vykonať bez prerušenia liečby.
Máte prechladnutie, zvýšenú teplotu alebo užívate antibiotiká?
Liečbu AIT je potrebné dočasne prerušiť až do vyliečenia prechladnutia, infekčného ochorenia alebo poklesu teploty. O ďalšom postupe sa poraďte so svojím alergológom.
Užívate aj iné lieky?
Ak užívate ďalšie lieky (vrátane voľnopredajných), informujte svojho alergológa. To platí najmä pre lieky na alergiu ako antihistaminiká, nosové spreje, očné kvapky alebo lieky na astmu. Lekár posúdi ich ďalšie užívanie v kombinácii s AIT.
Čo robiť pri závažnej alergickej reakcii po AIT?
Pri výskyte akéhokoľvek závažného vedľajšieho účinku ihneď prestaňte užívať AIT a kontaktujte svojho alergológa.
Môže mať peľový alergik v peľovej sezóne silnejšie reakcie po AIT?
Pri správne nastavenej a pravidelne užívanej AIT by sa nemali objaviť silnejšie lokálne reakcie počas peľovej sezóny. Ak sa u dieťaťa objavia reakcie po konzumácii niektorých tepelných nespracovaných potravín (tzv. peľovo-potravinový syndróm), tieto potraviny je potrebné vynechať. Pravidelná AIT začatá včas pred sezónou môže viesť k zlepšeniu alebo vymiznutiu reakcií.
Zvyšuje AIT chorobnosť detí s alergiou na roztoče?
Naopak, pravidelné užívanie AIT významne znižuje chorobnosť pacientov.
Prečo je dôležité užívať AIT pravidelne?
AIT je účinná a má dlhodobý preventívny efekt iba pri pravidelnom a poctivom užívaní. Podobne ako pri cvičení v posilňovni – výsledky sa dostavia len pri pravidelnosti. Pri nedodržiavaní predpísaného režimu nemusí dôjsť k zlepšeniu príznakov.
Ak máte ďalšie otázky, obráťte sa na svojho alergológa alebo navštívte stránku sk.klarify.me.
Navštívte webstránku sk.klarify.me a zistite všetko o alergiách, príznakoch, diagnostike až po vhodnú a účinnú liečbu.
Apka šitá na mieru alergikom
Ak trpíte sezónnymi alergiami aplikácia klarity váam pomóže sledovať vase priznaky, aby ste mohli svoj deň zvládať s prehľadom.
Stiahnite si aplikáciu klarify a majte každodenné údaje o množstve peľu, počasi a kvalite ovzdušia na akomkoľvek mieste na Slovensku.
Ziskajte personalizované informácie, užitočně típy a d’alšie funkcie každý deň.
Problémy so spánkom a pocit únavy spôsobené tečúcim a upchatým nosom v noci.
Zle kontrolovaná alergia môže ovplyvniť takmer každý aspekt života vášho dieťaťa.
Roztočová alergia je celoročná alergia, preto vaše dieťa môže pociťovať príznaky počas celého roka.
Príznaky môžu byť najvýraznejšie v interiéri.
Vyššia chorobnosť a až 3x vyššie riziko rozvoja prieduškovej astmy.
Obmedzené interiérové aktivity a komplikácie počas prespávania u kamarátov, starých rodičov, na chatách a pod.
Vynechávanie vonkajších aktivít, športov, nestretávanie sa s kamarátmi.
Alergická nádcha a zvládanie jej príznakov môže viesť k zmenám nálady.
Alergická nádcha môže viesť k alergickej astme.
Viac vymeškaných dní v škole a problémy so sústredením môžu znamenať u detí zhoršenie známok počas peľovej sezóny.
Problémy so spánkom a pocit únavy spôsobené tečúcim a upchatým nosom v noci.
Kvôli skríženej alergii môže byť potrebné vzdať sa určitých druhov ovocia a zeleniny, nakoľko môžu vyvolávať mravčenie alebo opuch v ústach.
Antihistaminiká neliečia, alergénová imunoterapia áno.
18/05/2025
